Články: Pre študentov
O projekte

 

Dr. Linda Kreger Silverman: U nadaných detí by nemala byť cieľom socializácia, ale sociálny rozvoj a sebaprijatie

Katarína Sabolová
Autor článku
Foto: Shutterstock
U nadaných detí nie je akceptácia svojej odlišnosti úplne samozrejmá. Proces sebapoznania a sebaprijatia je u nich omnoho zložitejší. / Foto: Shutterstock

Škola pre dieťa je nielen miesto na učenie, ale aj miesto, kde sa socializuje. Termín „socializácia“ v sociológii a psychológii znamená proces začleňovania jedinca do spoločnosti prostredníctvom napodobňovania a identifikácie. Podľa Lindy Kreger Silverman, Ph.D. zakladateľky Centra rozvoja nadaných, majú nadané deti sklon sa v skupine prispôsobovať. Ale za akú cenu? Veľa detí získa dobrý základ pre sebavedomie v rámci svojej rodiny. Potom sa niečo stane. Stretnú ostatné deti. Všetky deti, vrátane nadaných, chcú byť akceptované. Dieťa s asynchronizovaným vývojom je pod tlakom okolia postavené pred neľahkú voľbu. Ostane samo sebou, bude iné než jeho okolie, ale uzavreté, zažívajúce v skupine pocit osamelosti, neporozumenia, odmietania, alebo sa bezhranične prispôsobí a stotožní s okolím, bude akceptované, ale za cenu odcudzenia sa sebe samému, s pocitom vnútornej osamelosti a neporozumenia. Pri obidvoch voľbách prichádza pocit osamelosti a neporozumenia. Či už okolím alebo sebou samým. Môže pre nadané dieťa existovať prijateľnejší spôsob žitia? Áno.

 

Cieľom socializácie je zaradenie jedinca do spoločnosti. Podľa  Lindy Kreger Silverman, Ph.D by však nemala byť u nadaných detí cieľom socializácia, ale sociálny rozvoj, čo má oveľa širší význam. Ďalej Silverman kladie dôraz na sebaprijatie, ktoré by malo byť pridruženým cieľom, keďže človek, ktorý má rád sám seba, je oveľa schopnejší mať rád ostatných a zdôrazňuje, že nadané dieťa  príjme seba samého, až keď zažije pocit porozumenia a akceptácie nielen svojej rodiny, ale aj blízkeho okruhu priateľov. Nazýva to "nájdenie spriaznenej duše". Pričom nemusí ísť o deti rovnakého veku, ale napríklad o deti s rovnakým záujmom. Až potom je dieťa pripravené prijať samo seba.

 

Proces zvyčajne zahŕňa tieto kroky:

(1) sebauvedomenie;

(2) nájdenie si spriaznenej duše;

(3) pocit porozumenia a akceptácie okolím;

(4) seba-prijatie;

(5) rozpoznanie odlišností u iných;

(6) rozvoj porozumenia, akceptácie a ocenenia iných;

 

Riz​iká pri nezdravej sociálnej interakcii

Aj podľa autorov knihy „A Parent’s Guide to Gifted Children” sú sociálne zručnosti dieťaťa, popri sebapoznaní a schopnosti zvládať stres, jedným z troch piliérov pre dosiahnutie spokojného, úspešného a vyrovnaného života.  Autori skúmajú prejavy nadaných jedincov cez ich typológiu. Nadaný introvert pri nedostatočnom sociálnom rozvoji má tendenciu byť pasívny, necháva iných robiť rozhodnutia, je ticho, nekomunikuje svoje potreby ani pocity, často má nedostatok sebavedomia. Dôsledkom toho dosahuje svoje ciele skrz manipuláciu, lichotenie, alebo iné nepriame metódy. Naopak, nadaný extrovert sa prejavuje agresívne, robí rozhodnutia aj za iných, komunikuje svoje potreby otvorene a často netaktne. Jeho správanie môže byť až násilné. Aj on má často nízke sebavedomie, ale kompenzuje si to dominanciou, šikanou, znevažovaním.

Ph.D. Silverman sleduje dopad nezdravej sociálnej interakcie v súvislosti s pohlavím dieťaťa. Nadaný chlapec má tendenciu neskrývať svoju inakosť a ak má príliš veľa skorých negatívnych skúsenosti s okolím, vyrastie v dospelého, ktorý sa úplne odcudzí okoliu, izoluje sa  a natrvalo odstúpi zo sociálneho kontaktu. Nie je potrebné čerpať zdroje zo zahraničia. Nasvedčuje tomu aj fakt, že v kmeňovej škole môjho dieťaťa, v škole pre mimoriadne nadané deti v Bratislave, je 70% chlapcov.  Pri nadaných dievčatách sa doktorka opiera o výskum, ktorý dokazuje, že dievčatá sú všeobecne viac prispôsobivé a pod tlakom okolia svoj talent ukrývajú.

L.K. Silverman, Ph.D. je presvedčená, že vo svojom zúfalstve niekam patriť sa veľa "správne nastavenej" nadanej mládeže i dospelých vzdali alebo úplne stratili kontakt s veľmi dôležitými časťami seba samých.

Príliš veľké riziko. Nemyslíte?

“Nadanie nie je o tom, čo robíš, čo všetko vieš. Nadanie je o tom, kto si. Rozmýšľaš inak, cítiš inak, konáš inak. Prežívaš život oveľa intenzívnejšie. Hľadáš hĺbku. Si bolestivo citlivý. Si extrémne komplexný. Si čestný. Svojou pravdovravnosťou sa dostávaš do problémov. Aj keď 98% populácie ťa vidí ako čudáka, hľadaj spoločnosť tých, ktorý ťa milujú takého, aký si. Ty nie si pokazený. Nepotrebuješ sa zmeniť. Ty si jednoducho fascinujúci. Buď sám sebou!”

- Linda Kreger Silverman, Ph.D. je licencovaná psychologička. Štúdiu psychológie a vzdelávaniu nadaných sa venuje od roku 1961 a napísala viac ako 300 článkov, prednášok a kníh. Je zakladateľkou a riadeteľkou inštitútu Gifted Development Center.

 

Zdroje:
Silverman, L.K., Ph.D: Developmental Phases of Social Development, Sep 14, 2011, article SENG
Ph.D. Webb, J.T., M.Ed. Gore, J.L., Psy.D. Amend, R.L., M.S.E. DeVries, A.R.: A Parent’s Guide to Gifted Children


Autorom článku je matka 2 nadaných detí, konzultantka v oblasti riadenia a rozvoja ĽZ s 15 ročnou praxou, kariérova koučka a certifikovaná facilitátorka, zakladateľlka združenia EQ4Kid Centrum, ktoré podporuje  emocionálny a sociálny rozvoj detí. Osobitne sa centrum zasadzuje za nadobudnutie životnej rovnováhy nadaných detí.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Nadané deti
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.