Emocionálnu inteligenciu detí môžete rozvíjať v materskej škole aj pomocou dramatizácie

Úspešní ľudia majú väčšinou aj vysokú  emocionálnu inteligenciu. Z tohto dôvodu je vhodné precvičovať EQ už v materskej škole.
Úspešní ľudia majú väčšinou aj vysokú emocionálnu inteligenciu. Z tohto dôvodu je vhodné precvičovať EQ už v materskej škole. / Foto: Bigstock

Dnes už takmer nikto nepochybuje o tom, že emocionálna inteligencia (EQ)  má nezastupiteľné miesto v živote každého človeka. Emocionálna inteligencia je schopnosť identifikovať, hodnotiť a kontrolovať svoje vlastné emócie, emócie druhých aj skupiny. Má vplyv na naše rozhodovanie či sociálne väzby. Úspešní ľudia majú väčšinou aj vysokú  emocionálnu inteligenciu. Z tohto dôvodu je vhodné precvičovať EQ už v materskej škole.

 

Predškolská výchova realizovaná v materských školách vychádza z osobnostného rozvoja dieťaťa. To znamená, že ciele a obsah predškolskej výchovy smerujú k plnohodnotnej osobnosti. Základ rozvoja osobnosti predstavuje aj rozvoj emocionality a tento rozvoj určuje úroveň emocionálnej inteligencie, ktorá významne ovplyvňuje úspešnosť človeka. Najvýraznejšie sa utvára práve v predškolskom veku, kedy dieťa intenzívne prežíva  pozitívne či negatívne situácie. Na niektoré ešte nedokáže slovne reagovať, v skutočnosti však  veľmi vplývajú na jeho celkový citový postoj voči ľuďom a svetu a rozhodujú o smerovaní jeho budúceho citového života. Možno povedať, že materské školy sú  prvé medzi školami, ktoré sa touto cestou uberajú. EQ v materskej škole môžeme rozvíjať pomocou hier alebo aj pomocou iných tvorivých aktivít. Medzi ne patrí aj dramatizácia. Metódy tvorivej dramatiky sú aktivizujúce, zefektívňujúce edukačný proces a umožňujúce deťom prostredníctvom zážitku spoznávať nielen seba, ale aj okolie, počúvať druhých, vciťovať sa do nich  a komunikovať. Pozrime sa na niekoľko jednoduchých aktivít, ktoré okrem iného pomáhajú rozvíjať emocionalitu dieťaťa.

 

Chorý medvedík

Učiteľka si najprv pripraví  rekvizity na dramatizáciu rozprávky. Napríklad  rôzne zdravotnícke pomôcky a kostýmy, ktoré má v materskej škole k dispozícii. Potom prečíta deťom báseň Chorý medvedík, ktorú napísala Ľudmila Podjavorinská. Po prečítaní motivuje deti na improvizáciu časti príbehu, v ktorej Anička prišla s medvedíkom k lekárovi. Deti najprv pripravia potrebné rekvizity a potom sa dohodnú, kto bude v dramatizácii vystupovať. Učiteľka im povie presne, ktoré postavy v básničke vystupujú. Deti si však môžu vymyslieť aj ďalšie vedľajšie postavy, ktoré v príbehu nevystupovali. Môžu to byť ľudia v čakárni, k lekárovi môžu cestovať autobusom, takže to môžu byť aj ľudia v autobuse a podobne. Takto sa do aktivity môže zapojiť viac detí. V prvej fáze učiteľka číta nahlas text a deti sa snažia robiť, to, čo počujú. Dramatizáciu v tejto forme je vhodné opakovať niekoľkokrát za sebou. Jej obmenou môže byť neskôr  hra na lekára. Deti sa postupne naučia naspamäť, čo ktorá postava hovorí, a tak sa v ďalšej fáze deti samostatne snažia zahrať to, čo počuli v básničke. Aktivita pomáha deťom precítiť chorobu iných ľudí, učí ich vzájomnej pomoci a súcitu.

 

Rozprávka o repe

Učiteľka prečíta text rozprávky Františka Hrubína Malá rozprávka o repe -  originál Malá rozprávka o řepě. Pred ďalším čítaním učiteľka povie, ktoré deti budú predstavovať jednotlivé postavy z rozprávky. Keď učiteľka začne po druhýkrát čítať, deti pantomimicky znázorňujú to, čo je napísané v rozprávke. V ďalšej fáze niektoré z detí môže rozprávku povedať vlastnými slovami a ostatní opäť hrajú pantomímu. S deťmi môžete precvičovať aj priestorové vzťahy. Napríklad:  „Kto stojí prvý v rade? Kto stojí v rade posledný? Kto stojí pred tebou?“ V poslednej fáze si deti sadnú do kruhu a spolu s učiteľkou sa rozprávajú o tom, ako si postavy v rozprávke navzájom pomáhali, aká je vzájomná pomoc v živote dôležitá, kto pomáha im a kedy ony niekomu pomohli doma, ale aj v materskej škole a aký pocit pri tom mali.

 

Snehová kráľovná

V zimnom období môžete pracovať aj s rozprávkou Snehová kráľovná. Učiteľka najprv deti zoznámi s rozprávkou. Môžu si ju spoločne prečítaťvypočuť alebo si môžu pozrieť filmové spracovanie. V ďalšej fáze učiteľka môže s deťmi vyskúšať nasledujúce aktivity:

 

Chodíme po ľade a v snehu

Deti sa rozdelia do dvojíc. Predstavujú si, že chodia buď po ľade, alebo vo vysokom snehu. Prvý z dvojice chodí voľne po priestore a robí rôzne pohyby, ktoré súvisia so snehom a ľadom. Druhý z dvojice ide tesne za ním a snaží sa čo najpresnejšie a v rovnakom rytme napodobňovať všetko, čo robí jeho partner. Po chvíli si úlohy deti vymenia.

 

Emócie

Učiteľka vyberie jedno dieťa, ktoré sa postaví za paraván tak, aby bolo vidieť len jeho hlavu. Učiteľka mu hovorí, ktoré  emócie sa vyskytujú v rozprávke. Dieťa za paravánom musí prostredníctvom výrazu svojej tváre vyjadriť emócie, ktoré učiteľka pomenuje. Ostatné deti sa snažia uhádnuť nielen to, akú emóciu znázorňuje, ale aj to, ktorej postave z rozprávky  táto emócia patrí.

 

Zmrznuté ruky

V ľadovom kráľovstve je taká zima, že postavy z rozprávky si vôbec necítia ruky. A ešte k tomu fúka studený vietor, víri sneh a nič nevidno. Jednému dieťaťu zaviažeme oči šatkou a povieme mu, že si musí dať ruky za chrbát. Potom pred neho postavíme nejaký predmet a musí pomocou ostatných zmyslov, teda okrem zraku a hmatu, rozpoznať, o aký predmet sa jedná. Takto sa všetky deti v hre vystriedajú.

 

Som čarovná bytosť

Učiteľka prinesie do triedy množstvo farebných textílií, stužiek a rôzne líčidlá na tvár. Potom povie deťom, aby si vytvorili kostým, ktorý im pomôže premeniť sa na niektorú z postáv z rozprávok, príbehov alebo filmov. Motivuje ich k tomu, aby si vybrali takú postavu, ktorá robí radosť iným, pomáha im, rozdáva dobrú náladu, je v nej niečo dobré. Deti si samostatne vyberajú textílie a navrhujú kostýmy. Učiteľka im podľa potreby pomáha s ich vytváraním, prípadne menej aktívne deti podnecuje dobrými radami. V druhej fáze aktivity nasleduje samotná prezentácia vytvorených rozprávkových postáv pred ostatnými deťmi. Každé dieťa postupne na čarovnom koberci verbálne i pohybom stvárňuje svoju postavu. Učiteľka pri prezentácii pomáha deťom otázkami: „Na čo si sa premenil? Z ktorej krajiny si prišiel? Aká je tvoja krajina? Ako v tejto krajine robíš dobré skutky? Ako pomáhaš iným? Pomohol niekto v tento krajine tebe?“ Ak to deti dokážu, môžu povedať nejaké vety, ktoré sa vyskytujú v príbehu alebo môžu pantomimicky alebo aj so slovami zahrať nejakú situáciu z danej rozprávky, príbehu alebo filmu. Niektoré deti budú pravdepodobne chcieť zahrať aj postavičky z počítačových hier. V poslednej fáze deti s učiteľkou sedia v kruhu a rozprávajú sa o tom, čo cítili, keď si urobili kostým svojej obľúbenej postavičky, prečo ju obdivujú, čo sa im na nej páči, v čom by sa jej chceli podobať, prečo je dobré orientovať sa na postavy, ktoré konajú dobro, prečo je to dobré pre svet a pre ľudí a podobne.

 

Jesenné lístie

Učiteľka prinesie do triedy krepový papier v takých farbách, ako môžu byť listy v jeseni. Deti najprv listy vystrihujú, môžu ich aj pokrčiť, aby boli ťažšie. Potom sa učiteľka s deťmi porozpráva o tom, ako sa u niektorých ľudí nálada v jeseni mení. Povie im o tom, že niektorí sú možno smutnejší ako v lete, lebo viac prší a je chladnejšie. Deti tiež povedia, kedy mávajú najlepšiu náladu, čo ju ovplyvňuje. Porovnajú svoju náladu, keď svieti slnko a keď napríklad prší. Potom sa porozprávajú o tom, kedy sa najskôr rozplačú a čo to spôsobuje. V ďalšej fáze si všetky deti postavia do kruhu, zoberú do dlaní svoje vyrobené „listy“ z papiera a vyhodia ich do vzduchu nad seba. Tie padajú na ich telo. Učiteľka im povie, aby si predstavili, že to sú ich slzy. Túto činnosť môžete niekoľkokrát za sebou opakovať. To znamená, že deti si svoje „listy - slzy“ zo zeme pozbierajú a činnosť opakujú. V závere si všetci sadnú do kruhu a rozprávajú sa o tom, aký mali pocit, keď ich „listy – slzy“ na nich padali. Potom im učiteľka povie, že keď sú veľmi smutní alebo nahnevaní a nevedia zastaviť svoj plač, môžu si predstaviť túto hru na listy a hodiť svoje slzy nad seba.

 

Čarovný klobúk

Učiteľka povie deťom, že do materskej školy sa dostal čarovný klobúk, v ktorom sa ukrýva všetko, čo si prajú. Deti postupne prichádzajú po jednom k stolíku, na ktorom je položený čarovný klobúk.  Ich úlohou je povedať, čo sa v klobúku nachádza a opísať to ostatným deťom. Deti opisujú svoje vlastné predstavy a túžby, všetko to, po čom najviac túžia. Učiteľka im vytvorí dostatočný časový priestor na ich fantazírovanie. Podľa toho, čo deti hovoria, učiteľka vidí, po čom túžia. Počas aktivity je väčšinou v triede ticho, deti sú  plné očakávania, rešpektujú  kamarátov. Učiteľka ich upozorní aj na to, aby si všímali aj výraz tváre spolužiakov, keď hovoria o tom, po čom túžia. Aktivitou sa u detí rozvíja nielen obrazotvornosť, komunikácia, súvislé verbálne vyjadrovanie, ale spolužiaci sa majú šancu  navzájom dozvedieť aj to, po čom  túžia, čo im robí radosť a aké majú pri tom pocity. Učiteľka ich môže vopred upozorniť na to, že človek nemusí túžiť len po tom, čo sa dá chytiť do rúk, ale môže mať aj iné túžby.

 

Fotografia zvieratiek

Deti sa najprv s učiteľkou porozprávajú o tom, ktoré zvieratko sa im páči. Potom im povie, že si urobia spoločnú fotografiu, ale tak, že každý sa zamaskuje za zvieratko, ktoré sa mu páči. Využijú napríklad kostýmy, ktoré majú v materskej škole alebo ich učiteľka pomaľuje. Potom urobí fotografiu. Tú premietne na interaktívnu tabuľu. Potom každé dieťa povie, koho spoznáva na fotografii, ako sa volá a ktoré zvieratko sa danému dieťaťu páči a aké pocity zvieratko v ňom vyvoláva. Toto zvieratko môže aj pantomimicky znázorniť.

 

Zrkadlo

Deti stoja vo dvojiciach oproti sebe. Učiteľka im povie, aby jeden z dvojice pantomimicky ukazoval, čo rád robí a čo má rád. Druhý z dvojice opakuje pohybom, čo vidí. Potom si úlohy vymenia. Na záver každý z dvojice povie, ktoré informácie si o kamarátovi zapamätal.

 

Rozprávkové dvojice

Najprv si môžete prečítať niektorú z rozprávok, v ktorých vystupujú známe dvojice postavičiek. Napríklad Maťko a Kubko, Tom a Jerry, Pat a Mat, Kremienok a Chocholúšik a podobne. Potom  povedzte deťom, aby sa postavili do kruhu. Vyberte dvoch dobrovoľníkov. Jednému zaviažte šatkou oči, druhému šatkou zviažte nohy, aby nemohol chodiť, iba skákať. Prvý má podľa zvuku nájsť druhého. Môže zakričať: „Pat, kde si?“ A druhý odpovedá len jedným slovom: „Mat!“ Keď Mat nájde Pata, v hre pokračuje ďalšia dvojica.V závere sa s deťmi porozprávajte o tom, ako sa počas hry cítili a či sa lepšie cítili v úlohe naháňaného alebo naháňajúceho.

 


Zdroje:
E. FÜLÖPOVÁ, M. ZELINOVÁ: Hry v materskej škole na rozvoj osobnosti dieťaťa
MLYSÁKOVÁ a kol.: Piesne, hry a riekanky detí predškolského veku
J. KAVASCHOVÁ.: Teória a prax dramatickej výchovy v materskej škole
O. HOLÉCYOVÁ, Ľ. KLINDOVÁ, , J. BERDYCHOVÁ.: Hry v materskej škole

Čítajte viac o téme: Hry pre deti
Zdieľať na facebooku