Články: Pre študentov
O projekte

 

Psychiater Radkin Honzák: Nezmyselné príkazy rodičov nás ovplyvňujú aj v dospelosti

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Pexels
Každý rodič odovzdáva deťom svoju vlastnú skúsenosť, ktorá však nemusí byť vždy len dobrá. / Foto: Pexels

Rodičia to väčšinou s deťmi myslia len dobre. No niekedy v nich aj nechtiac vytvoria nevhodné podvedomé programy, ktoré ich ovplyvňujú aj v dospelosti. Tým, ako a prečo k tomu dochádza, sa zaoberá aj psychiater Radkin Honzák.

 

Radkin Honzák je český psychiater s viac ako päťdesiatročnou praxou, publicista a vysokoškolský pedagóg. Pracuje pre Lekársku fakultu UK, IKEM, PL Bohnice, je vyznávačom psychosomatického myslenia, teda biopsychosociospirituálnej koncepcie. Napísal niekoľko kníh. Napríklad Ako sa asertívne presadiť, Základy psychológie, Úzkostný pacient alebo spolu s Renatou Červenkovou  Všetci žijeme v blázninci. Okrem iného sa veľmi často vyjadruje aj k rôznym témam, ktoré úzko súvisia so životom človeka v 21. storočí. Obrovskou témou pre neho  je aj výchova detí. V jednej zo svojich prednášok sa zameral na to, ako rodičia väčšinou nechtiac a podvedome dávajú  deťom nezmyselné príkazy, ktoré ich potom ovplyvňujú ešte aj o niekoľko rokov neskôr.

 

„ Každý človek nesie v sebe dospelého človeka, to je tá  RACIONALITA, ktorá nás vedie životom bezpečne, ale okrem racionality máme v sebe svojich RODIČOV, a tí predstavujú  súhrn príkazov a zákazov, ktoré si nesieme v sebe od detstva. Takto v sebe nosíme posolstvo, ktoré sme dostali od rodičov do 5-6 rokov,“ upozorňuje Radkin Honzák. RODIČ vychádza z podvedomia hlavne vtedy, keď sa človek dostane do problémov alebo keď má o niečom málo informácií. Vtedy sa spoliehame na tradičnú pravdu a máme tendenciu využívať pravidlá, ktoré sme dostali od rodičov do 6 rokov. A práve vtedy si často dávame otázku: „Ako by to asi riešil môj otec?“ Neuvedomujeme si však, že množstvo týchto programov, ktoré  v sebe nosíme, sú neurotického charakteru.

 

Každý rodič odovzdáva deťom svoju vlastnú skúsenosť

Každý človek v priebehu života prežíva veľké množstvo situácií, ktoré ho ovplyvňujú. Intenzívne prežíva svoje úspechy i neúspechy. A tak rodičia odovzdávajú svojim deťom všetky svoje skúsenosti. Tie, v ktorých uspeli, ale i tie, v ktorých neuspeli. „Najviac si to odskáču prvé deti, pretože vplyvy rodičov sa na ne podpisujú úplne najviac. Ďalšie deti majú svet sprostredkovaný aj vďaka staršiemu súrodencovi. Prvé dieťa predstavuje odtlačok  filozofie rodičov, a to s ich pozitívami, ale aj chybami,“ hovorí Radkin Honzák. Keď dospelý človek narazí na krízovú situáciu, tak sa väčšinou pýta sám seba, aké pravidlá platili v rodine v dobe, keď bol malý. Väčšinou takmer každý ešte pred pár rokmi počúval hlavne tieto vety: „Nekrič! Sadni si sem a buď ticho! Nepozeraj sa na cudzích ľudí, to sa nepatrí! Prestaň sa blázniť! Ukľudni sa! Snaž sa! Musíš byť dokonalý! Ty sa len dobre uč, pretože máš na to hlavu! Nepchaj sa všade. Situáciu len pozoruj a nestaraj sa do všetkého! Budem ťa mať rada, keď...Čo si o tebe učiteľka pomyslí?“ Tieto vety nosia v sebe doteraz príslušníci staršej a strednej generácie. Radkin Honzák upozorňuje na to, že tieto príkazy a zákazy sú veľmi silné a rodičia ich vyslovujú hlavne preto, lebo nedokážu dieťa prijímať také, aké je. Naša túžba po dokonalosti sa premieta aj do vzťahov s deťmi. Už ako sa narodia, kladieme na ne vysoké nároky. Výkon sa pre nás stáva dôležitejší ako samotné dieťa. A mnohí pripisujeme dieťaťu hodnotu v závislosti od výkonu, aký podáva. To prináša do života deťom mnoho frustrácie a nezdravé sebahodnotenie. Napríklad aj Jiřina Prekopová tvrdí, že „podmienečná láska je bezcenná.“ Aby sme mali zdravú rodinu, potrebujeme deťom ukazovať vo vzťahu nielen k nim, ale aj partnerovi, manželovi, že sa milujeme aj s našimi nedokonalosťami a že ich akceptujeme. Len bezpodmienečná láska je pre deti tá najpotrebnejšia a najzdravšia.

 

Ako sa vymaniť spod príkazov a zákazov rodičov?

Albert Einstein povedal: „Ak sa chceš zbaviť problémov, musíš začať myslieť ináč, než tým spôsobom, kvôli ktorému si sa do týchto problémov dostal.“ Človek teda musí zaujať úplne iný prístup k tej veci, ktorá je už nevyhovujúca. To znamená, že človek musí byť natoľko silný, aby dokázal odolať príkazom, ktoré sa ozývajú z podvedomia, teda tým príkazom, ktoré si nosíme v sebe od detstva. Radkin Honzák na to používa termín, že sa musíme „prerodičovať“. Musíme začať využívať iný vstupný program pri riešení daného problému.

 

V prvej fáze je potrebné rodičom odpustiť. Je potrebné si uvedomiť, že v dobe, keď nás vychovávali, určite robili pre nás maximum, čo vedeli a dokázali a že vlastne ani za to nemôžu, že veľa vecí vnímali zle. Nemali vtedy toľko informácií, ako my máme dnes. Nekonali pod vplyvom zlého úmyslu. Keď si človek dokáže sám alebo s pomocou odborníkov nastaviť nový životný program, tak potom práve v tejto fáze začína žiť svoj autentický život.

 

O tom, ako nás ovplyvňujú programy z našej minulosti a tiež o tom, ako s nimi pracovať, píše vo svojich knihách aj Heinz-Peter Röhr, ktorý sa vyše 30 rokov zaoberá psychoterapiou.


Čítajte viac o téme: Nastavenie mysle
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.