Neexistuje presné pravidlo, podľa ktorého by učitelia mohli žiakov v triede presádzať. Každý učiteľ má na túto problematiku svoj vlastný názor a väčšinou sa riadi podľa svojich vlastných skúseností.
K presádzaniu pristupuje každá škola a každý učiteľ po svojom. Niektorí učitelia riešia prostredníctvom presádzania problémy v triede, iní presádzanie vnímajú ako formu trestu, ďalší využívajú presádzanie na formovanie kolektívu a vytváranie nových kamarátstiev. Existuje veľa dôvodov za i proti sedeniu, o ktorom rozhoduje učiteľ. Pozrime sa na niektoré z nich.
Prváci a presádzanie
Deti sú v prvej triede prakticky po prvý raz v situácii, keď musia sústredene a za nejakým účelom pracovať. Keď sedia stále na jednom mieste a poznajú len jedného kamaráta, nedokážu posúdiť, či by im to niekde inde a s iným kamarátom nevyhovovalo lepšie. Z tohto dôvodu je dobré, keď už v prvom ročníku je dieťa presádzané viackrát počas školského roka. Niektoré učiteľky presádzajú svojich žiakov každý mesiac. Tvrdia, že rôzne miesta v triede ponúkajú rôzne možnosti na prácu. Takéto časté presádzanie im však vyhovuje aj preto, že ak potrebujú presadiť jedného žiaka napríklad preto, že vyrušuje, je lepšie presadiť všetkých, aby nevznikol dojem, že je niekto presádzaný za trest alebo že niekto iný musí kvôli niekomu opustiť svoje miesto vedľa kamaráta. Hlavne pri menších deťoch potom presádzanie nepôsobí až tak bolestivo.
Starší žiaci a presádzanie
Aj vo vyšších ročníkoch existujú učitelia, ktorí žiakov presádzajú veľmi často. Odôvodňujú to tým, že:
- Musí sa meniť uhol pohľadu na tabuľu.
- Žiaci musia ináč vnímať svetlo.
- Triedu je potrebné stmeliť. Keby žiakov nepresádzali, niektoré deti by sa nikdy spolu neporozprávali.
Niektorí učitelia zámerne dávajú spolu sedieť slabších a lepších žiakov, aby sa učili si navzájom pomáhať. Iní zase preferujú spoločné sedenie podľa približne rovnakého výkonu. Tiež je potrebné dávať pozor na to, aby pri sebe nesedeli dvaja žiaci, ktorí sú veľmi súťaživí, pretože to môže skončiť tak, že budú medzi sebou súperiť a prestanú sa sústreďovať na učivo, ktoré sa majú naučiť. V tomto prípade je lepšie, keď súťaživý žiak sedí pri niekom, komu na súťažení až tak nezáleží. Niekto zase preferuje kombináciu chlapec – dievča. Niektorí učitelia dávajú pozor ešte aj na to, aby ľaváci sedeli spolu s ľavákmi alebo keď sedia s pravákom, tak na ľavej strane lavice.
Koho majú učitelia radi vpredu?
Takmer všetci učitelia sa zhodujú v tom, že žiakov s poruchami učenia alebo s poruchami pozornosti si posadia vždy dopredu, aby sa im mohli viac venovať. Taktiež to platí pri deťoch, ktoré nosia okuliare alebo sú veľmi maličké. Vysokých žiakov väčšinou vždy posadia dozadu.
Keď učitelia nezasahajú do toho, kde kto sedí
Existuje aj veľká skupina učiteľov, ktorí nezasahajú do toho, kde ktorý žiak sedí. Takto to väčšinou funguje na druhom stupni alebo na stredných školách. Tí učitelia, ktorí nechcú veľmi zasahovať do výberu spolužiakov na spoločné sedenie, ale z nejakého dôvodu potrebujú žiakov presadiť, tak to riešia tak, že si žrebujú mená na lístkoch a podľa toho potom spolu sedia. Ak si žiaci vyberajú sami, s kým budú sedieť, musia väčšinou dodržaivať určité pravidlá. Existuje väčšinou pravidlo, že môžu sedieť podľa vlastného výberu, pokial budú na hodinách pracovať a nebudú vyrušovat. Mnohé učiteľky to majú vyskúšané a funguje to. Nikto sa na nikoho nehnevá, nemá problém sedieť ktokoľvek s kýmkoľvek a hlavne sa medzi sebou rešpektujú a nemajú stres z toho, že učiteľ rozhodne, kde a s kým budú sedieť. Môžete si urobiť aj taký kompromis, že na niektorých hodnách necháte žiakov sedieť ľubovoľne podľa vlastného výberu a na iných hodinách sedia tak, ako určí učiteľ.
Lavice pre jedného žiaka
Často to vidíme v zahraničných filmoch, ale funguje to už aj na Slovensku, že v triede sa nachádzajú lavice pre jedného žiaka. Niktorí učitelia to považujú za ideálnu možnosť na učenie. Myslia si, že vďaka takýmto laviciam sa dieťa naučí pracovať samostatne, spoliehať sa na seba a nie na suseda. Navyše sa nemusí s nikým hádať, že niekto druhý je na jeho polovici lavice.
Existuje veľa možností, ktoré vedú k zamysleniu nad tým, či žiakov v triede presádzať alebo nie. Myslím si však, že tento problém sa nedá zovšeobecniť. To, či sa učiteľ rozhodne žiakov presádzať alebo nie, vždy záleží od toho, akých žiakov má v triede, aké majú medzi sebou vzťahy, ako sa dokážu spolu dohodnúť, koľko je v triede žiakov s problémami učenia a podobne. Dôležitý je aj ich vek. Ináč sa dá na túto tému komunikovať s deviatakmi a ináč s prvákmi. Možností je naozaj veľa. Dôležité je, aby učiteľ so žiakmi našiel zdravý kompromis, ktorý nenaruší jednak vzťahy v triede ani vzťahy medzi učiteľom a žiakmi.
