Až po tridsiatke sa človek stáva z hľadiska mozgových funkcií úplne
zrelým a mal by byť schopný kontrolovať svoje správanie.“
- JAN LEBL
Vonkajšie znaky dospievania majú vedci a lekári už dostatočne preskúmané. Skutočnou záhadou je stále to, čo sa v priebehu puberty deje v dušiach detí. Možnosti, ako to vypátrať, sa začali rozvíjať predovšetkým v poslednej dobe, a to vďaka funkčnej magnetickej rezonancii.
„Deti dospievajú fyzicky oveľa skôr, ale mentálne až po tridsiatke. Až v tomto veku sú ľudia schopní dokonale analyzovať, vyvodzovať rozhodnutia a ísť za svojou dlhodobou víziou,“ hovorí Jan Lebl, endokrinológ, pediater a autor knihy Dětská endokrinologie. Vďaka magnetickej rezonancii vedci napríklad zistili, že v puberte sa zvyšuje aktivita najmä v tých centrách mozgu, ktoré vedú k rýchlemu uspokojovaniu potrieb. Naopak, centrá mozgu, ktoré majú kontrolnú úlohu, dozrievajú oveľa neskôr. Konkrétne medzi osemnástym až tridsiatym rokom života. Z toho vyplýva, že zaužívaný pojem mladícka nerozvážnosť má svoje opodstatnenie. V tomto období totiž mladí ľudia túžia hlavne po tom, aby si naplňovali svoje akútne potreby a pôžitky, ktoré však nie sú schopní mať úplne pod kontrolou. Z tohto dôvodu vznikajú aj rôzne závislosti. Ján Lebl tiež upozorňuje na to, že obdobie puberty je pre nás naozaj veľkou výzvou a že iba v poslednom období jej začíname aspoň trochu rozumieť, a to vďaka funkčnej magnetickej rezonancii, ktorá dokáže snímať mozog trojrozmerne a dokáže tiež analyzovať, ako sa mení jeho funkcia, ako sa ktoré časti mozgu aktivujú, teda ako sú funkčne zrelé. „Až okolo tridsiatky sa človek stáva z hľadiska mozgových funkcií plne zrelým a mal by byť schopný kontrolovať svoje správanie," konštatuje Jan Lebl. Do tohto obdobia žije mladý človek v akomsi medziobdobí. Medzi 20-30 rokom z hľadiska svojich mentálnych schopností dozrieva. Dozrieva teda aj v oblasti strategického plánovania a v stanovovaní dlhodobých cieľov. Jan Lebl preto odporúča, aby sme niektoré významnejšie pozície v spoločnosti obsadzovali staršími ľuďmi, pretože až po tridsiatke je človek schopný uskutočňovať najkomplexnejšie činnosti v mozgu.
Na dozrievanie mladého človeka má vplyv mnoho faktorov. Medzi tie najznámejšie patria hormóny, genetika, ale aj stravovanie. Jan Lebl k spôsobu stravovania uvádza: „Vegetariánstvo nevadí, lebo bielkoviny bývajú často nahradené vajcami a mliečnymi výrobkami. Možno by mohlo chýbať železo, ale to sa dá telu dodať v tabletkách. Vegánstvo však vadí vždy a v puberte úplne najviac! Ľudia predsa potrebujú bielkoviny a aminokyseliny, aby sa mohlo budovať telo.“
Na zdravé budovanie mladého organizmu majú výrazný vplyv aj živočíšne bielkoviny, vďaka ktorým sa buduje svalstvo i kosti. Z tohto dôvodu Jan Lebl neodporúča vegánstvo nielen v puberte, ale ani v dospelosti.
Vďaka najnovším vedeckým výskumom mozgu máme šancu vnímať svet dospievajúcich inými očami a chápať určité súvislosti ich dozrievania širokospektrálnejšie.
