Jeseň je obdobie, kedy vďaka materiálu nazbieranému na prechádzke, či bohatej jesennej úrode, môžeme s deťmi skúšať rôzne pokusy. V článku o jesenných listoch sme skúšali, aké farbivá sa skrývajú v listoch a či listy dýchajú.
Ako pokusy pomáhajú deťom pochopiť okolitý svet a rozvíjajú v nich tvorivosť, si môžete prečítať tu.
Veľa jesenných plodov je vhodných na pokusy. Nazbieranie si šišiek, vetvičiek, žaluďov, môže byť dobrým dôvodom, prečo sa vybrať na prechádzku, i keď je sychravo. V čase, keď sa skôr stmieva, využiť spoločný čas a skúmať, kombinovať, prichádzať s rôznymi nápadmi. Detská tvorivosť je nekonečná. Aj pre rodiča sú pokusy robené spolu s deťmi veľkou zábavou. Často sa aj my dospelí naučíme nové veci a získame rôzne poznatky. Pripravili sme pre vás niekoľko jesenných inšpirácií.
Tento pokus sa robieva aj s bežnými predmetmi náhodne zozbieranými okolo nás. Korok, autíčko, gumička, loptička, nožnice, spinka, ...Ako druhá varianta pokusu je použiť jesenné plody.
Do misky s vodou vkladáme jednotlivé plody. Môžme použiť nejedlé plody - šiška, žaluď, gaštan. A jedlé plody - tekvica, jablko, paprika, cesnak, cibuľa, cuketa, uhorka, paradajka,...Stačí tak zo 5 predmetov. Ak pokus dieťa zaujal, ďalší deň môžeme skúsiť zas iné plody. Po použití potraviny osušíme a odložíme späť do kuchyne. Na papier zaznamenávame, čo z toho ostalo plávať na hladine a čo sa ponorilo ku dnu.
Tekvicové semienka sú veľmi vhodné na sadenie. Rýchlo sa ujmú a rastú. Samozrejme, teraz na jeseň ich nesadíme vonku, ale máme ich dnu v teple na parapete. Takto môžeme zasadiť aj šišku, žaluď, gaštan, dokonca aj kukuricu a pozorovať. Všetky semienka, ktoré práve máte doma, z jabĺk, z papriky, z paradajky, atď. skúste zasadiť. Niektoré sa ujmú rýchlo, niektoré až na jar a niektoré vôbec :)
Zo všetkého, čo doma jeme, môžeme skúmať semienka. Porovnávať, čo majú podobné a v čom sa líšia? Priraďovať, ktoré semienko patrí k akému plodu. Zapojiť všetky zmysly. Dieťa si môže semienka ohmatať, ochutnať, ovoňať, zistiť, či sú kyslé a či sladké, mäkké a či tvrdé. Je to tiež možnosť rozvíjať slovnú zásobu dieťaťa.
Plody, ktoré sme si nazbierali na prechádzke, dajme doma do košíka a pozorujme ich s lupou. Skúsme ich spolu s dieťaťom opísať, či sú hladké alebo drsné. Čo majú podobné a v čom sú rozdielne.
Šišky majú málo známu schopnosť reagovať na chlad a vlhko. Pri vlhkom, studenom počasí, sa uzavrú. V suchu a teple sa otvoria a po čase trúsia semienka. Nazberajte si v lese šišky a pozorujte ich. Spýtajte sa dieťaťa - „čo si myslíš, že sa stane, keď šišku namočíme do vody? A čo sa stane, keď ju dáme na radiátor?“
Toto je aktuálne obľúbená aktivita môjho trojročného syna. Na výlete v lese zbiera rôzne šišky a doma ich dáva do vody. Keď sa otvoria, dá ich na radiátor a opäť do vody.
Ak máme doma dvojramenné váhy, nájdené plody môžeme odvážiť. Čo je ťažšie, gaštan, či šiška? Koľko listov potrebujeme, aby vážili ako jeden gaštan? Nechajme dieťa experimentovať.
Čo sa stane, keď nafúknutý balón pošúchame o sveter a potom priložíme k listom? Začnú skákať, sú priťahované elektrickou energiou. Čo všetko takto môžeme použiť? Nechajme dieťa prísť s rôznymi nápadmi a skúšať.
Na výlete v lese si nazbierajme ihličnaté vetvičky. Doma dajme každú vetvičku do pohára. Každej vetvičke nalejeme inú tekutinu. V pokuse, ktorým som sa ja inšpirovala, jeden pohár nechali bez vody, do ďalšieho dali čistú vodu, do tretieho cukor a do štvrtého soľ. Čo sa stalo s vetvičkami? Nič :) Vyzerali stále tak isto. Ihličnaté stromy sú veľmi odolné. Skúsili teda druhý pokus a tento raz použili čistú vodu, rastlinný olej, jablčný ocot a kávu. Jediné, čo ihličnatú vetvičku zničilo, bol jablčný ocot. Pôvodný pokus nájdete tu.
Pokusy sú pre deti nikdy nekončiacou zábavou. Nechajme deti skúmať a objavovať. Povzbudzujeme tak ich predstavivosť a rozvíjame ich myslenie. Čaro experimentov je v tom, že na ne nepotrebujeme drahé, či ťažko dostupné predmety. Stačí využiť bežné veci z nášho okolia.
