Martina Matejová

Je množstvo vecí, ktorých sa môžeme desiť. Začína to obavami o budúcnosť detí, cez ich bezpečnosť, až po ohrozenie zdravia. Vo všeobecnosti sa najviac obávame niečoho, čo nedokážeme ovládať.

Niekedy sa deti začnú báť aj vecí, či predmetov, s ktorými dovtedy žiadny problém nemali. Prečo je to tak a čo môžu rodičia urobiť, aby svojmu dieťaťu pomohli?

Vedci zistili, že povaha nemusí byť len genetickou záležitosťou a pozornosť by sme mali zamerať aj na brušká bábätiek. Stále častejšie sa začínajú vynárať výskumy, ktoré naznačujú spojenie zdravia a celkovej pohody organizmu s tráviacim ústrojenstvom.

Rodičia často používajú vety, ktoré nemyslia doslovne, ale deťom môžu pri vnímaní svojich najbližších skutočne ubližovať.

To, že bábätká nedokážu hovoriť, neznamená, že nedokážu prejavovať lásku. A majú na to vlastné spôsoby, ako vám dokážu povedať, že ste pre nich jedineční ľudia na svete.

Rozhovor s deťmi o vážnej chorobe niektorého z členov rodiny môže byť asi najťažší v živote. Odborníci hovoria, že najhoršie je hodiť na dieťa batoh zlých správ a na záver povedať, že všetko bude dobré.

Vina je s rodičovstvom veľmi úzko prepojená. Takmer každý deň sa nájde situácia, ktorú by matka či otec s odstupom času spravili inak. „Mala som to urobiť inak“. „Mohol som spraviť radšej toto“, hovoríme si po výbuchu hnevu, kriku, výchovných prešľapoch.

Tri roky je v živote človeka zvláštny vek. Na jednej strane je úžasnou správou, že dieťa rozumie a konečne dokáže krásne komunikovať, povedať, ako sa cíti a čo by chcelo, no na druhej strane u neho vidíme testovanie hraníc, pokusy o manipuláciu a