Sladko spiace bábätko je azda ten najpokojnejší obraz na svete. Občas pokrčí noštekom, usmeje sa, či zamračí, pohne ručičkou. Čo sa mu asi sníva? Aké krásne predstavenie sa mu odohráva pred očami? Alebo sa díva plátno, kde neprebieha žiaden film?
Podľa psychológa Davida Foulkesa, autora knihy Detské sny a vývoj vedomia (Children's Dreaming and the Development of Consciousness, Harvard University Press, 2002), ľudia si často zamieňajú schopnosť bábätka vnímať a snívať. Hneď ako rodičia spozorujú, že ich drobec vníma realitu okolo seba, radi si predstavujú o čom sníva. Lenže ak vezme do úvahy príliš malé množstvo zážitkov a stále sa len vyvíjajúci mozog, vyjde nám prekvapivá, no logická odpoveď. Bábätká, aj batoľatá, v skutočnosti vôbec nesnívajú.
Napriek tomu sa naši najmenší od narodenia dostávajú počas spánku do známej REM (rapid eye movement) fázy, v ktorej sa dospelým snívajú sny. U novorodencov tvorí dokonca polovicu ich spánku, počas ktorého môžeme vidieť, ako pohybujú očami, či trhavé pohyby končatín. Na druhej strane dospelí trávia v REM fáze len štvrtinu svojho spánku a zvyšok je bezsenný. Pri skenovaní mozgu bábätiek vedci zreteľne pozorujú charakteristickú kresbu akoby pílou, no u dospelých sa striedajú fázy aktívneho „pílenia“ s pomalými vlnami. Ak by bábätká snívali počas celej fázy REM, vyrovnalo by sa to osemhodinovému času v práci. To by bolo až príliš na to, aby vyplnilo sen poskladaný z niekoľkých obrazov rodičov, hračiek, stien izby.
Sny sa vyvíjajú postupne
Snívanie nie je ľuďom automaticky dané. Vyvíja sa podľa určitého harmonogramu a trvá dlhší čas, takže sny si užívajú až deti vo vyššom veku. Štúdie detského spánku dokazujú, že zo začiatku drobci v sne vidia len statické obrázky, tieto následne nahradia pohyblivé predstavy a až napokon deti zažívajú aktívnu účasť v udalostiach, o ktorých sa im zdá. Posledné dve štádiá snov prichádzajú po siedmom roku života.
Foulkes sledoval sny drobcov v spánkových laboratóriách a predstavy pohybu a sociálnej interakcie zažívajú deti medzi piatym a siedmym rokom života. Jeho štúdie dokazujú, že medzi siedmym a ôsmym rokom sa takéto sny snívajú častejšie, trvajú dlhšie a majú komplexnejšiu štruktúru. Zjavujú sa aj prvé aktívne zapojenia a pocity drobcov vo vlastných snoch (približne v 10% meraní). Až okolo deviateho až jedenásteho roku dosiahla frekvencia snov medián 79%, podobný typickému snu dospelého človeka s podobnou frekvenciou a stabilnou dĺžkou.
V tomto období sa začínajú odlišovať sny dievčat od tých chlapčenských. Dievčatká snívajú viac o ženských postavách, chlapci naopak, o mužských. Chlapci si v snoch často trénujú hrubú motoriku a dievčatká spoznávajú iných ľudí.
D. Foulkes ďalej tvrdí, že bábätká využívajú REM fázu na to, aby sa im vyvíjali nové cestičky v šedej mozgovej kôre a neskôr aj reč. Keď drobci spia, spracovávajú to, čo sa naučili. Aj iná štúdia dokazuje, že deti sa počas spánku učia. Novorodencom, ktorí spali, púšťali vedci hudbu a po určitom tóne nasledovalo jemné fúknutie na ich zatvorené viečka. Už za 15 minút sa naučili, kedy presne príde fúknutie a očakávali ho. Vedci merali aktivitu v mozgu a spozorovali, že bábätká stiahli viečka, keď počuli známy tón. Takže spiace bábätko je učiace sa bábätko. Podľa Foulkesa aj vďaka učeniu nezostáva veľa možností na farebné krásne sny drobcov, ich mozog má počas REM fázy veľa inej práce, než je snívanie.
Rodičia malých detí si však občas kladú oprávnene otázku ohľadne snov, keď sa ich dieťa v noci zobudí vydesené so strašným krikom. Nočný des však nie je zlým snom. Strašidelné sny sa odohrávajú počas REM fázy (podobne ako normálne sny), no nočný des, naopak, prichádza počas spánku v nie REM fáze, keď dieťa prechádza medzi spánkovými fázami. Často dieťa neutíšiteľne plače a zdá sa, že prítomnosť rodičov vôbec nevníma.
Ako môžu rodičia pomôcť bábätku, aby spalo dlhšie?
Novorodenci trávia značné množstvo času v ľahkom spánku a vedia sa z neho rýchlo zobudiť. Je to jednak dôležité pre ich vývoj a jednak na uspokojenie základných potrieb – aby sa najedli, zohriali, prípadne sa s nimi pohlo. Už menej ich ovplyvňuje rozdiel medzi tmou a svetlom, teda dňom a nocou. To znamená, že sa budia často a hocikedy. Je to vyčerpávajúce, no čerství rodičia predsa len majú zopár trikov, vďaka ktorým drobci sladko spinkajú:
- Ak ich skúsite zabaliť do perinky, či zavinovačky, znížite šancu, že sa zobudia sami kvôli neovládateľným pohybom končatín.
- Pri dojčení sa vyhýbajte kofeínu, kým ho drobci strávia, trvá to dlhšie než dospelým.
- Keď vám bábätko zaspalo v náručí, počkajte, až sa úplne prestane hýbať a pohybovať viečkami. Alebo ešte o kúsok dlhšie, hoci to nemusí byť pre vás pohodlné. Keď spinkajú už tvrdo, uložte ich do postieľky. Inak vám hrozí, že sa pri ukladaní preberú a vy budete musieť celú procedúru uspávania opakovať znovu.
- Naučte sa rozlišovať zvuky svojho bábätka. Niektoré znamenajú, že je stále spia, len vydávajú zvuky počas spánku. Iné, samozrejme, vyžadujú vašu priamu účasť, buď chcú, aby ste ich vzali na ruky alebo sú hladné.
- Napriek akýmkoľvek radám a tipom, sú bábätká, ktoré sa budia často a spinkajú ľahko. Najlepšie riešenie je jednoducho sa s tým vyrovnať. Ak sa dá, tak poproste babky, dedkov, kamarátov, aby vám bábätko kočíkovali za vás. Vy si ľahnite spať. A ešte jedna dobrá rada, spánkové problémy obvykle onedlho pominú.
