Realitu spoznávame prostredníctvom príbehov. Žijeme vo svete príbehov, každý náš deň sa skladá z jednotlivých príbehov. Deti potrebujú rozprávky, aby verili tomu, že dobro zvíťazí, musia dôverovať budúcnosti, aby šťastne vstúpili do života.
- Michal Černoušek: Děti a svět pohádek
Čo to je storytelling?
Storytelling v skratke znamená rozprávanie príbehov. Existuje stovky rokov a je to tá najprirodzenejšia ľudská činnosť a umenie zároveň. V dnešnej dobe sa však na rozprávanie príbehov akosi pozabudlo. Možno to bolo spôsobené tým, že sme sa v posledných rokov vrhli na informačno-komunikačné technológie (TV, internet, PC, mobil a pod.) a hovorené slovo sa pomaly, ale isto, začalo vytrácať z nášho života. Príbehy a rozprávania boli zdieľané v každej kultúre ako prostriedok zábavy, vzdelávania, zachovania kultúrneho dedičstva a vštepovania morálnych hodnôt. V severských krajinách, v Škótsku, ale aj v Českej republike sa začína čoraz častejšie využívať práve storytelling nielen na rôznych školeniach, pri vyučovaní v školách, ale aj v doma pri výchove detí. Nie je to spojené len s nostalgickou túžbou pripomenúť si niečo, čo tu už dávno bolo, ale aj výskumy hovoria jasnou rečou, ktorá nás nabáda storytelling viac využívať.
Aktívne rozprávanie príbehov rozvíja:
- lásku k jazyku, slovnú zásobu a kritické myslenie,
- pomáha lepšie chápať život a stanovovať si ciele,
- podporuje analyticko-syntetické myslenie,
- motivuje deti k učeniu,
- podporuje záujem o čítanie a písanie textov,
- v rodinách aj v školských triedach formuje pocit spolupatričnosti, dôvery, rešpektu, porozumenia a spolupráce,
- podporuje diskusiu,
- pomáha v školách pri odhaľovaní a riešení šikanovania,
- podporuje aktívne počúvanie,
- zvyšuje schopnosť komunikovať,
- je to dobrá zábava,
- podporuje predstavivosť,
- ponúka nové informácie,
- zapája poslucháčov do emocionálnych aj poznávacích procesov, a tak rozvíja obidve mozgové hemisféry.
Storytelling sa najčastejšie vníma ako špecifická divadelná disciplína, ktorá využíva mnoho druhov cvičení, hier a predovšetkým predstavivosti rozprávačov, ktorí sú zároveň autormi aj rozprávačmi príbehov. Ale rozprávanie príbehov nemusí byť výsostne len umeleckou disciplínou.
V súčasnosti sa čoraz častejšie presúva do škôl aj domácností. V spomínaných severských krajinách veľmi často pozývajú do škôl profesionálnych rozprávačov, ktorí žiakom prostredníctvom rozprávania vysvetľujú učivo. Učitelia sa tiež vzdelávajú v tejto disciplíne, aby rozprávanie vedeli adekvátne využívať na vyučovaní.
V rodinách sú „rodinní rozprávači“ vítaní hlavne pre to, aby deťom porozprávali o vlastnom rode, o osudoch či úspechoch jednotlivých členov rodiny, o hodnotách v rodine, ktoré sa dedili z generácie na generáciu. Dnešné deti viac ako inokedy potrebujú počúvať o týchto veciach, aby vedeli presne, kde siahajú ich korene, čím všetkým sa rodinní príslušníci zaoberali, aké hodnoty uznávali, čím boli zaujímaví. A deti tieto spomienky počúvajú veľmi rady. Predovšetkým starí rodičia by v tomto smere mohli byť veľmi nápomocní, pretože si nielen veľa pamätajú, ale v tejto hektickej dobe majú na spomínané rozprávania aj čas. Môžu si ho v priebehu dňa pripraviť a večer vnúčatám porozprávať. Na vznik dobrého rozprávania potrebujú tri faktory: postavy, dej a posolstvo príbehu. Výborné je, keď pri rozprávaní využívajú aj staré fotografie.
Kreatívnemu rozprávaniu príbehov sa dnes pripisuje už veľká rola i vo svete obchodu. Nie je všetko o vymyslení úžasného produktu, ale i o schopnosti predať ho. A práve tu je dôležitý zaujímavý príbeh a jeho kreatívne rozpovedanie svojím zákazníkom prostredníctvom médií. V knihe Nápad za milión sa autori venujú práve problematike, prečo sa niektoré značky, produkty stanú úspešné a iné nie. Podstatu vidia práve v rozpovedaní príbehu. Buď ľudí "chytí" alebo nie. Pokus máte len jeden. A preto mu treba venovať patričnú pozornosť. Autori radia, že úspešný nápad, ktorý obecenstvo zaujme, musí mať tieto vlastnosti:
1) Jednoduchý - Podeľte sa o o tú najdôležitejšiu vec, o podstatu.
2) Prekvapivý - Príbeh by mal obsahovať niečo, čo naruší stereotyp, hádanie podstaty deja.
3) Konkrétny - Z abstraktných vecí urobte konkrétne. Veci neznáme spájajte s tým, čo poslucháči poznajú. Podporuje to zapamätanie.
4) Hodnoverný - Používajte hodnoverné detaily. Pomôžte ľuďom, aby vášmu príbehu uverili.
5) Emočne zafarbený - Využite emócie. Vaším poslucháčom musí na tom záležať. Aby príbeh šírili a pamätali si ho, musí sa ich dotknúť.
6) Podaný ako príbeh - Príbehy vzbudzujú ľudí k činom.
V dnešnej dobe viac ako inokedy musíme v školách a v rodinách hľadať také cesty, pomocou ktorých sa budeme stále viac zbližovať, rozumieť si, chápať sa navzájom a odovzdávať si správne posolstvá. Schopnosť rozprávania príbehov nám môže nielen zlepšiť vzťahy v súkromí, no môže pomôcť deťom neskôr uspieť i s vlastnými projektmi v škole či v zamestnaní. Ak sa naučia podávať informácie kreatívnym a pútavým spôsobom, majú veľkú šancu na úspech kdekoľvek.
Zdroje: story-telling.cz / vypravec.ic.cz / en.wikipedia.org/wiki/Storytelling / Ch.Heath a D.Heath:Nápad za milión
